História a súčastnosť magnetoterapie

22.04.2018

Ak sa pozrieme do histórie, už v priebehu dejín sa magnetu pripisovala čarovná sila a viacerí ho obdivovali pre jeho nevyspytateľné vlastnosti. Keď ide o jeho liečivý účinok pôsobiaci na ľudské telo, ešte i dnes, v čase modernej techniky, tušia mnohí v pozadí akúsi tajomnosť.

Prvé zmienky o pôsobení magnetizmu pochádzajú spred takmer 5 a pol tisíca rokov z Číny.

Prikladaním magnetovca sa pokúšal liečiť už Hippokrates aj rímski či egyptskí lekári pred naším letopočtom. Od gréckeho mesta Magnesia, kde sa hornina ťažila, bol odvodený aj názov magnet, magnetovec. Vtedy sa používal najmä vo forme prášku, ktorý sa pomocou obkladov prikladal na choré miesta. Zväčša to boli choroby kĺbov, opuchy, pomliaždeniny, ale jeho účinky sa využívali aj pri celkovej revitalizácii organizmu, pri depresiách, ba využívala ho aj samotná Kleopatra, ktorá si pomocou šperkov z magnetu chcela uchovať večnú mladosť.

Svoje znovuzrodenie prežil magnet so svojimi účinkami až v tridsiatych rokoch 19. storočia so zostrojením prvých elektromagnetov. Súčasne sa hľadalo ich využitie i v medicíne. Najväčší rozvoj magnetoterapie prišiel až po druhej svetovej vojne.

Za rozvojom magnetoterapie v bývalom Československu stoja najmä dve mená - MUDr. Jiří Jeřábek a MUDr. Chvojka.

Iba v posledných desaťročiach sa magnetické pole využíva ako terapeutickémédium v súkromných aj verejných zdravotníckych zariadeniach. Najpozoruhodnejším javom, ku ktorému dochádza v organických tkanivách vystavených pôsobeniu magnetického poľa, je, že sa indukujú mikroprúdy, ktoré pôsobia vzájomne s organizmom.

Významne vysoký počet dlhších reťazcov proteínových molekúl má piezoelektrické vlastnosti a tieto reťazce sa správajú ako prevodníky v tom zmysle, že akákoľvek zmena teploty, elektromagnetizmu alebo aplikovanej mechaniky sa odrazí v zmene ich elektrického stavu. Ak je dané tkanivo poškodené, napríklad poranením, tieto proteínové štruktúry sa depolarizujú a spôsobujú redukciu elektrického potenciálu v membránach buniek. Magnetoterapiou vygenerované mikroprúdy repolarizujú biopolyméry a akcelerovaním iónového pohybu ustanovujú správny elektrický potenciál, čím obnovujú enzymatickú kinetiku - jednoducho povedané, znovu zjednocujú /regenerujú/ funkčnosť poškodených tkanív v omnoho kratšom časovom období.

Magnetoterapia je z hľadiska úspešných výsledkov a minimálnych rizík najúspešnejšou liečebnou metódou. Napriek tomu sa stále málo využíva a propaguje a nepochopiteľne sa začína používať až ako posledné riešenie, ak zlyhá liečba liekmi či inými invazívnymi metódami.